"India
is a caste and caste is India."
("India
je kasta a kasta je India")
Max Weber
Jednou z
najzaujímavejších vecí na univerzite sú prednášky tzv.
Základného kurzu, predmetu určeného všetkým prvákom,
pochádzajúcim z rôznych oblastí Indie a rôznych spoločenských
vrstiev, k tomu, aby lepšie poznali svoju vlastnú krajinu. Posledné
tri prednášky sa týkali kastového systému v Indii. Musím
priznať, že hoci som o tejto inštitúcii čo - to počula už
predtým, dopad, aký má tento systém na súčasnú spoločnosť,
ma opäť prekvapil. Prekvapilo ma tiež, že prednášajúci celý
systém pojal veľmi kriticky, nedával si servítku pred ústa a
hovoril aj o náboženských záležitostiach spôsobom, ktorý by u
nás možno vzbudil rozpaky a pohoršenie.
Kastovému
systému v súčasnosti podlieha v Indii a Nepále 80,5% populácie,
necelých 50% na ostrovných štátoch ako Maurícius a Fidži,
menšie percentá v iných štátoch Juhovýchodnej Ázie a sveta. Ide
o silne uzavretý a hierarchický systém, ktorý u týchto ľudí
podmieňuje takpovediac všetko. Určuje, kde je vaše miesto v
spoločnosti, s kým sa môžte stretávať, aké môžte mať
zamestnanie, s kým sa môžte zosobášiť, určuje váš spôsob
uvažovania o svete a vašom mieste v ňom, určuje vašu identitu.
Ide o silne reštriktívny systém, ktorý sa vyvíjal tisícročia a
mení sa len veľmi ťažko a veľmi pomaly.
Kastová
hierarchia medzi ľuďmi pochádza zo starých náboženských textov
a tvorí jadro hinduizmu. Podľa starých učení boh stvoril svet a
štyri typy ľudí z jednotlivých častí svojho tela. Tieto štyri
typy sa od seba principiálne odlišujú a sú navzájom v prísnej
hierarchii.
Najvyššie
stojí skupina Brahmánov - kňazov a učiteľov. Brahmáni boli
často v minulosti považovaní za samotných bohov, keďže
hinduizmus si nezakladá na oddelení božského a pozemského sveta
a tieto dve kategórie sa v rozmýšľaní veriacich celkom často
prelínajú. Druhou skupinou sú Kšatrijovia, stále vyššia kasta
pôvodne držiaca politicko - správnu moc a administratívne
funkcie. Pod nimi nasledujú Vajšijovia - obchodníci, remeselníci
a farmári - vlastníci pozemkov. Najnižšou uznanou kastou sú
Šudrovia, sluhovia a pomocní robotníci vykovávajúci manuálne
práce a povolania, ktoré sa považovali za "nečisté".
Pod tým všetkým je ešte skupina tzv. "nedotknuteľných",
alebo Dalitov, ako sa im z dôvodov politickej korektnosti začalo
hovoriť. Daliti nie sú príslušníkmi žiadnej z týchto štyroch
"hodnotných" kást a nachádzajú sa úplne naspodu
indickej spoločenskej hierarchie. Títo ľudia boli nedotknuteľní
v pravom zmysle slova - náboženské texty napríklad učili, že
ste sa museli umyť v prípade, ak ste sa dotkli takéhoto človeka,
alebo niečoho, čoho sa pred vami dotkol on. Z hygienických dôvodov
toto pravidlo možno mohlo mať svoj zmysel.
Hoci pôvodne
mal človek patriť do určitej kasty na základe svojej povahy a
schopností, postupom času sa systém vyvinul do podoby, kedy sa
ľudia ako príslušníci kasty rodili. A keďže kastový systém
bol založený na profesiách, každý mal vo svojom živote
vykonávať to, k čomu bol "predurčený" od narodenia.
Inak povedané, vaše narodenie a postavenie vašich rodičov
determinuje, kým budete v budúcnosti, a vy nemáte v podstate žiadnu
možnosť voľby. Iste, spoločnosti všade na svete fungujú do
určitej miery podobným spôsobom, tento systém však túto prax
formalizoval a inštitucionalizoval takpovediac absolútne. Kasty sa
ďalej delili a každá z nich mala množstvo podskupín, ktoré boli
voči sebe opäť navzájom hierarchické. Podľa informácie z
prednášky indická spoločnosť poznala 70 000 podkást. Na tomto
mieste sa rozprúdila na prednáške celkom búrlivá debata okolo
poznámky, že túto predurčenosť profesií, a vlastne i celý
kastový systém, schvaľoval i indický národný hrdina Mahátma
Ghándí.
Ďalším
dôležitým bodom, ktorý sa stal neskôr základom hinduistickej
viery v praxi, bol dôraz na udržanie "čistoty kasty".
Keď Indovia hovoria o tomto systéme, používajú bežne slovo
"pollution" - "znečistenie". Snažila som sa
nájsť niečo známejšie, k čomu by som túto zvrátenosť mohla prirovnať, a
napadol mi jeden z najzvrhlejších európskych "vynálezov"
- režim, ktorý si zhodou okolností vypožičal do znaku
hinduistický symbol šťastia...
Táto
"čistota" sa udržovala prostredníctvom inštitúcie
endogamie, doslova "vnútorných manželstiev". Keď raz
veríte tomu, že ľudia sú esenciálne odlišní, a snažíte sa
túto odlišnosť zachovať, je len prirodzeným vyústením vášho
presvedčenia, že budete trvať na tom, aby sa ľudia z rôznych
skupín medzi sebou nemiešali geneticky. Endogamné manželstvá tak
začali byť spoločensky vyžadované, a ich nástrojom sa stala
perzekúcia žien. Ženy postupne nemohli robiť čoraz viac "bežných
a normálnych" vecí, ako bolo stretávať sa s ľuďmi mimo
komunitu, objavovať sa na verejnosti častejšie, než bolo
nevyhnutné, chodiť so zdvihnutou hlavou a nosiť oblečenie, v
ktorom by vyzerali atraktívnejšie než neforemná bezfarebná kôpka
nešťastia. Súčasná miera násilia na ženách má korene opäť
v tomto náboženskom systéme, ktorý okrem iného učí, že žena
je negatívny element a preto trestať ženy je, slovom nášho
prednášajúceho, "divine" - "božské". Tzv.
satí, obrad, kedy sa správna vdova vrhá do plameňov pohrebnej
hranice svojho zosnulého manžela, je v tomto kontexte len ďalším
z "normálnych" rituálov.
Tento
systém, hoci pôvodne náboženský, bol minimálne po dve
tisícročia ďalej vytváraný, urdžiavaný a posilňovaný
vládnucou elitou, ktorá samozrejme patrila k najvyšším kastovým
a podkastovým vrstvám a všemožne sa snažila zachovať poslušnosť
veľkej väčšiny obyvateľstva. Náboženstvá všeobecne majú
tendencie zvrhávať sa do svojej najkrajnejšej podoby a kolaborovať
s vládnucimi mocenskými štruktúrami a tento systém je toho
ďalším príkladom.
To, čo ma na celej veci prekvapilo najviac, bolo, ako "dobre"
kastový systém funguje ešte i dnes. Pokračovali sme totiž v
prednáške krátkym prehľadom indickej ústavy a Všeobecnej
deklarácie ľudských práv, ktoré obe spolu s inými
neodcudziteľnými právami priznávajú všetkým ľuďom rovnosť
od narodenia. Pokračovali sme tým, ako sa India deklaratívne snaží
vylepšovať svoje demokratické zriadenie, a dostali sme sa
nevyhnutne k otázke zlúčiteľnosti tohto systému a rovnostárskej
demokracie. Keď si toto všetko porovnáte potom so súčasnosťou,
ktorá je omnoho viac než zopár pretrvávajúcich pozostatkov
starého náboženstva, neviete nakoniec, čo si vlastne o tejto
krajine myslieť.
Tak
napríklad:
- Podľa národného prieskumu, ktorého výsledky som čítala v novinách, je 30% indických žien stále obeťami domáceho násilia zo strany svojich partnerov.
- I v súčasnosti je 90% indických manželstiev dohodnutých rodičmi.
- "Nedotknuteľnosť" je zakázaná zákonom, no v Indii sa stále praktikuje. Na dedinách bežne funguje jeden spoločný zdroj vody a tí, ktorí patria k najnižšej vrstve, musia pri odbere pustiť pred seba nadradených členov spoločnosti, aby sa oni nemuseli dotýkať zariadení po nich. Pokiaľ si predsa beriete niečo po takomto človekovi, musíte si to najprv symbolicky umyť. Rodičia deťom vštepujú od malička vety ako "Nesadaj si vedľa neho, on je z takej a onakej kasty."
- Príslušníci kást sa poznávajú podľa svojich priezvísk, a pokiaľ máte priezvisko, o ktorom druhá stana nevie, čo znamená, bez problémov sa vás na to spýtajú.
- Ani v mestách, ktoré sú i tu, tak ako všade na svete, liberálnejšie a otvorenejšie, bežne nedostanete ubytovanie od majiteľa bytu na základe toho, že patríte k nesprávnej kaste, nehovoriac o pracovných príležitostiach. Situácia 9 miliónov ľudí žijúcich v mumbajských slumoch hovorí i v tomto smere sama za seba.
- Daliti tvoria 15% indickej populácie, nemajú žiaden politický vplyv na celonárodnej úrovni a len výnimočný vplyv na rozhodovanie samosprávnych vlád jednotlivých indických štátov. Zároveň je voči nim páchaných najviac trestných činov vrátane vrážd, únosov detí a znásilnení.
- Najvyššia kasta Brahmánov obsadzuje viac než 90% učiteľských miest na univerzitách a od získania nezávislosti Indie ich vplyv výrazne posilnil v administratíve a štátnej správe na úkor Kšatrijov. Tieto dve skupiny spolu stále držia hlavné politické a mocenské posty v celej Indii, sotva preto možno predpokladať, že deklarované zrušenie kastovného systému je naozaj v záujme indických politikov.
Pred
poslednou prednáškou, na základe ktorej som písala tento článok,
sme mali menšiu debatu so spolužiakom, ktorý ma presviedčal, že
India nie je taká progresívna rozvojová krajina, ako sa môže nám
"na Západe" zdať. Po prednáške som lepšie pochopila,
aký malo celé jeho rozprávanie o indických problémoch rozmer.
Stále verím tomu, že miestam ako India musíme veriť, no čím
viac vidím ich problémy, tým viac si uvedomujem, že sú omnoho
hlbšie než tie, s ktorými sa bežne stretávame u nás doma.
Prednáška
na budúci týždeň by sa mala týkať politickej emancipácie
nižších spoločenských skupín a hnutí bojujúcich za
rovnoprávnosť. Naozaj som veľmi zvedavá, čo nové sa ešte
dozviem.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára