Tento víkend
sme si urobili výlet na ďalšie indické pamiatky UNESCO - jaskyne
v turistickej vnútrozemskej oblasti Ellora a Ajanta. Až na to, že
sme sa ako praví európski turisti doviezli všade, kam sa dalo,
autobusmi, veľmi často klimatizovanými, sme si dva dni mimo Mumbaj
užili.
 |
| Chrám Kailachantha. |
V piatok
večer o jedenástej sme nasadli, sedemčlenná skupina pozostávajúca
z nás štyroch "Brňákov", Francúza Ervana a našej
indickej "ochranky" Sachina a Abisheka, do lôžkového
autobusu na zastávke neďaleko školy. Cesta nočným autobusom sa
natiahla na nejakých 10 hodín, no mne sa podarilo zaspať a spalo
sa mi prekvapivo dobre - nevadili mi ani rozbité cesty a ani opravu
kolesa nad ránom som skoro nezaznamenala. Okolo deviatej sme
dorazili do nášho prvého cieľa - turistického mesta Aurangabadu.
Miliónový Aurangabad je na prvý pohľad iný než Mumbaj - to, čo
si všimnete hneď, sú nápisy v štýle "Udržujte v meste
čistotu" a ich výsledok, porovnateľne menej odpadkov a naozaj
čistejšie ulice. Možno je to len Potemkinovská dedina vystavaná
pre turistov v centre mesta, keďže spolubývajúca Silvia tvrdí,
že to mesto je ešte špinavšie než Mumbaj, no na mňa ako turistu
neznalého miestnych pomerov urobilo za ten jeden večer, ktorý sme
v ňom strávili, dobrý dojem. Trochu mi tiež zdvihlo názor o
Indoch a ich vzťahu k čistote. Možno na tomto turistickom mieste
pochopili aspoň toľko, že zahraničných návštevníkov kopy
odpadu a všadeprítomný zápach príliš nelákajú.
 |
| Nádvorie chrámu. |
Raňajky v
miestnej reštaurácii ma nijako nenadchli, no bola to hlavne
moja chyba. Po noci strávenej autobuse som sa zobúdzala len veľmi
pomaly a nenapadlo mi, že by som mala žiadať "no chilli"
i pri niečom takom ako zeleninový sendvič. No zvládla som to a po
raňajkách sme vyrazili na trištvrtehodinovú cestu na autobus smer
Ellora.
 |
| Nádvorie z inej strany. |
Toto miesto
je známe svojimi jaskyňami a chrámom vytesanými do skaly.
Dominantou miesta je hindiuistický chrám Kailachnatha vytesaný z
pôvodne jednoliateho skalného brala. Jeho stavba začala v 8-om
storočí, odhaduje sa, že trvala 100 rokov, počas ktorých museli
pracovníci odstrániť 200 000 ton horniny. Chrám je zasvätený
bohovi Šivovi, má neskutočne veľa ornamentov a náboženských
vyobrazení v niekoľkých poschodiach a na výšku dosahuje skoro 30
metrov. V skalnom komplexe sa nachádzajú ďalšie vytesané
jaskyne, ktoré však v porovnaní s chrámom nepôsobia nijako
výnimočné.
Zážitok
iného druhu bola spiatočná cesta, kedy nás na časť cesty vzal
"taxík" - osobné auto kombinované s menším nákladným
priestorom upraveným na sedenie, vozidlo celkovo pre 9+1 ľudí.
Keďže vpredu bolo plne obsadené, museli sme sa všetci zmestiť do
priestoru určeného pre, odhadujem, trochu až štyroch ľudí.
Naskladali sme sa teda všetci siedmi i s batohmi na drevené lavice
a ja som rozmýšľala, kam si "odložím" nohy, keď bude
vodič zatvárať dvere. Nebolo to potrebné, pretože po nás
nastúpili ešte dvaja miestni chalani, ktorí sedeli doslova v
otvorených zadných dverách, držali sa konštrukcie auta a rovnako
držali dvere, aby nám za jazdy neuleteli. Auto pre pôvodne 10 ľudí
dokázal vodič využiť presne na 200 %, ako sme spočítali cestou.
Úspešne sme ale prešli nejakých 20 kilometrov až k hotelu.
V hoteli sme
vypĺňali ďalší šialený formulár s otázkami typu "Kedy,
odkiaľ, kam a načo ste prišli do Indie, odkiaľ prichádzate do hotela,
aký máte dôvod a kam sa chystáte po jeho opustení", domáce
i indické adresy a telefónne čísla, a dokonca nám urobili aj
fotku. Izba bola ale na miestne pomery celkom pekná a pohodlná, a
vzhľadom na počasie nám nevadila ani chýbajúca teplá voda v
kúpeľni. Večer sme si v meste dali v "západnej"
reštaurácii večeru a ja som bola nadšená z kuraťa s cesnakovou
omáčkou, ryžou a hranolkami.
 |
| Detail výzdoby budhistickej jaskyne. |
V nedeľu
sme vyrazili za podobnými pamiatkami na miesto menom Ajanta.
Nachádza sa tu podobný komplex jaskýň vytesaných do skalného
brala nad kaňonom nad malou riekou. Jaskyne tvorili bývalý
budhistický kláštor a sú známe najmä vďaka svojim čiastočne
zachovaným maľbám. Nie som nijako výazne spirituálne založená
osobnosť, no nemohla som si nevšimnúť, že toto miesto má v
porovnaní s predchádzajúcim inú atmosféru. Zatiaľ čo
hidnuistický interiér chrámu boha Šivy s mnohými jeho bojovými
a zápasníckymi vyobrazeniami na mňa pôsobil nepríjemne a
miestami až agresívne, budhistické pamiatky vyžarujú i po 1500
rokoch a v záplave turistov s fotoaparátmi, akými
sme boli i my, určitý kľud a pokoj. Bolo omnoho jednoduchšie
predstaviť si fungujúci kláštor na tomto mieste než zástupy
veriacich v chráme z minulého dňa.
 |
| Jedna z jaskýň v Ajante. |
Druhou
turistickou atrakciou okrem samotných kamenných pamiatok sme tu
boli my. Za celý môj doterajší pobyt v Indii si odomňa ešte
nikde inde nepýtalo spoločnú fotku viac ľudí než tu. Dokonca
som raz od nadšenej rodiny dostala na ruky asi 1,5 ročné dieťa.
Bola som unavená z cesty a po hodinách v teplom dusnom počasí som
sa necítila nijako extra reprezentatívne, no nikomu to, zdá sa,
nevadilo. Snažila som sa usmievať "do kamery" a miestni
boli nadšení. Pred príchodom do Indie nám škola zaslala
príručku, v ktorej okrem iného spomínali našu úlohu pri "lámaní
kultúrnych bariér". Indická spoločnosť vzhľadom na svoju
minulosť pristupuje k Európe stále s určitými predsudkami. Viem,
že je to maličkosť, ale nechcela som, aby si tí Indovia, ktorí
možno stretnú zopár Európanov v živote, robili o našom
kontinente názor na základe mojej nie najlepšej nálady. Inou
zaujímavou maličkosťou dňa bola správa nášho indického
kamaráta Sachina, ktorý sa od nás odpojil s tým, že sa pôjde
okúpať do jazera dolu na rieke. Neskôr nám oznámil, že z
kúpania nič nebolo, pretože rieku obýval krokodíl. Toho by som
tu tiež rada stretla. Zatiaľ mám vo svojej zbierke u nás
nezvyčajných a v Indii bežných živočíchov len opice,
niekoľko druhov hmyzu, jašteríc, a samozrejme túlavé psy a
mestské potkany.
Večer pred
jedenástou sme zasa vyrazili na spiatočnú cestu klimatizovaným
autobusom a do Mumbaja sme sa dostali okolo pol siedmej ráno. Bol to
dobrý víkend. :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára