Včera sme
boli na výlete v národnom parku za mestom, kde sme si pozreli -
hádajte čo. Prekvapivo, zase jaskyne. Po výlete z predchádzajúceho
víkendu tieto pamiatky už pre nás neboli ničím výnimočné,
podobne ako celý národný park, či aspoň to, čo sme z neho
videli. Neubránila som sa pocitu, že táto rezervácia bola
vytvorená pre obyvateľov a návštevníkov mesta, ktorí by si radi
užili pocit blízkosti divokej prírody priamo za oknami mestských
panelákov. Pretože presne na takom mieste sa park nachádza,
administratívne dokonca patrí ešte na územie Mumbaja.
Najzaujímavejším prvkom výletu bola nemecká couchsurfarka (pre
tých, ktorí nevedia, o čo ide: Couchsurfing je celosvetová
internetová sociálna sieť cestovateľov poskytujúcich si navzájom
ubytovanie. Funguje jednoduchým spôsobom - vy poskytnete ubytovanie
zahraničným cestovateľom u vás doma a niekto iný v zahraničí
poskytne na vaších cestách ubytovanie vám). Berlínčanka má 22
rokov, nikdy predtým nebola v Ázii ani na žiadnom dobrovoľníckom
pobyte, a teraz prišla do Mumbaja po troch týždňoch
dobrovoľníckej práce v ústave pre hendikepované deti na
juhovýchode Indie. Ďalší mesiac má v pláne prejsť severnú
časť Indie - samozrejme, že sama. Neviem posúdiť, či ide o
odvahu viac než naivitu, no rozhode má môj obdiv.
Užili sme
si však dve hodinové cesty autobusom cez pomerne luxusné mestské
časti, kam mám v pláne vydať sa niekedy s fotoaparátom, a večer
sme zašli do neďalekej reštaurácie, ktorá ma sklamala snáď
ešte viac než školská jedáleň. Niekoľkokrát som opakovala, že
nechcem do jedla žiadne pikantné korenie, a napriek tomu som
dostala omáčku, ktorú som nebola schopná dojesť. Oni majú
naozaj inú predstavu o tom, čo znamená nepálivé jedlo.
Dnes som
tiež bola poprvýkrát u lekárky, dostala som tri druhy liekov na
lepšie trávenie, tak snáď sa konečne dostanem z neustále sa
vracajúcich brušných problémov. A to som si na začiatku myslela,
ako som na tom v porovnaní s ostatnými dobre. Nie som však jediná,
tráviacie ťažkosti tu máme vlastne všetci Európania, s ktorými
som sa rozprávala. Z náš štyroch je niekto "chorý" v
podstate neustále, cestou k lekárke som stretla Nemku Corinu, ktorá
sa od nej práve vracala, a pred obedom sme sa na zdravotné problémy
navzájom posťažovali s Géraudom. Sú to vždy zaujímavé
stretnutia - akoby sme všetci boli tak o 40 rokov starší. :-)
Dnešnú
prednášku nám opäť nečakane zrušili a nás to už začína
hnevať. Bez informácie vopred, len tak. Prídete do školy a
zistíte, že hodina buď nie je, alebo je miesto nej niečo iné, čo
sa vás vôbec netýka. Zo začiatku som to brala ako počiatočný
organizačný chaos, ktorý sa počas semestra určite ustáli. Teraz
však máme za sebou v niektorých predmetoch takmer polovicu kurzu a
takto narýchlo zrušených prednášiek je čoraz viac. Na druhej
strane, máme ďalší týždeň na prečítanie toho nudného a
nezáživného textu, ktorý sme dostali za domácu úlohu. Je až
neuveriteľné, ako dokážu niektorí autori pokaziť dojem i z tak
zaujímavej témy ako je sociálne podnikanie.
Kúpila som
si však badmintonovú raketu a Zdenka našla neďaleko školy park,
v ktorom by sa dalo behať - keď nám to žalúdky dovolia. Dnes
ráno nás tiež prišla zasa navštíviť Micina, no keďže sa
objavila o nehorázne skorej hodine rovno vedľa mojej postele,
nemala som veľmi chuť sa jej venovať. Nechala som ju vypit mlieko
a vyprevadila som ju dverami, aby vzápätí prišla zasa oknom.
Mačky sú všade na svete rovnaké a ja ich mám rada.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára