Mumbai, 08.07.2013, pondelok - deň 32.

Dnešný článok začnem krátkym demografickým prehľadom. Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2011 má Mumbai 13 miliónov obyvateľov na území, ktoré tvorí administratívne mesto. Spolu s priľahlými urbanizovanými predmestiami, ktoré sa však pre účely demografických štatistík považujú za jeho súčasť, dosahuje populáciu 20,5 milióna a radí sa tak na štvrté miesto v rebríčku najväčších miest sveta. V Mumbajských slumoch žije odhadom 9 miliónov ľudí a práve vďaka nim dosahuje v meste priemerná hustota obyvateľstva neuveriteľných 20 000 osôb na štvorcový kilometer. Podotýkam, že je to priemerná hodnota. Najväčší mestský slum Dharavi, domov asi milióna ľudí, sa rozprestiera na rozlohe okolo 2,5 štvorcových kilometrov. Snažila som sa predstaviť si to - nejde to.

Toľko na úvod, teraz niečo o dnešnej prednáške. Tento týždeň máme na škole návštevu z americkej University of South California - asi 20 študentov a vyučujúcich odboru sociálneho podnikania, ktorí sú vzhľadom k svojmu predmetu štúdia na krátkej "exkurzii" v Indii. U nás na škole zostávajú do piatku a mne sa dnes podarilo dostať na dve prednášky, ktoré katedra sociálneho podnikania organizovala pre nich a pre svojich študentov. Obzvlášť druhá prednáška bola pre mňa výnimočne zaujímavá, týkala sa totiž témy, ktrá ma tu fascinuje, odkedy som sem prišla - odpadu. Prednášku viedol bývalý študent katedry, ktorý v meste založil firmu zameranú na spracovanie odpadu. Dozvedeli sme sa okrem iného, že:

• Mumbai vyprodukuje denne 3,5 milióna kg odpadu (niektoré zdroje z internetu uvádzajú i dvakrát vyššie číslo), zatiaľ čo vidiecke oblasti Indie (nie som si úplne istá, čo všetko si pod týmto termínom predstaviť) 46 miliónov,
• neďaleko nás sa vraj nachádza skládka dosahujúca 40 metrov na výšku a zaberajúc plochu 160 hektárov,
• o systéme recyklácie odpadu, na ktorý si pomerne ťažko zvyká i verejnosť u nás, tu v Indii nikto neuvažuje. Recykláciu odpadu, ak sa ich činnosť vôbec dá takto nazvať, prevádzkujú obyvatelia slumov, tzv. "wastepickers" alebo "zberači odpadu" tým, že hľadajú spracovateľné kusy na skládkach a smetiskách, ktoré potom od nich za malé peniaze vykupujú sprostredkovatelia pre "formálne a neformálne" recyklačné spoločnosti. 

Spomínaná recyklačná firma, ktorej riaditeľ s nami hovoril, sa snaží spolupracovať so súkromnými spoločnosťami, hotelmi a verejnými inštitúciami, od ktorých odoberá odpad, a tiež s niekoľkými málo "zberačmi", ktorým poskytuje lepšie platové podmienky než miestni sprostredkovatelia. Tento odpad sa potom snaží ďalej spracovávať v závislosti na jeho charaktere. Firma napríklad v škole inštalovala dvoje zariadenia na výrobu bioplynu a kompostu z odpadu z jedální v kampuse a je výhradným mumbajským partnerom Tetra-Packu vo veciach ohľadne recyklácie ich obalov.

Zaujímavé bolo tiež sledovať reakcie amerického publika. Američanky sa z celej témy najviac zaujímali o osudy týchto "zamestnancov" - pýtali sa, čo presne títo ľudia robia a kládli na miestne pomery "zvláštne" otázky - napríklad či používajú pri práci nejaké ochranné prostriedky, trebárs rukavice. Chápem to, Američania sú tu ešte príliš krátko a v Californii žijú v úplne inom svete, je preto pochopiteľné, že nemuseli tušiť vopred odpoveď, ktorú sme už poznali my. My sme už v meste videli dosť na to, aby sme vedeli, čo všetko by títo ľudia podľa našich štandardov - pokiaľ vôbec možno ich prácu posudzovať našimi štandardmi - mali používať a nepoužívajú. Rovnako zaujímavá bola i odpoveď riaditeľa na otázku, akým spôsobom je garantované vzdelanie pre deti týchto pracovníkov. Odpoveď obsahovala vyhýbavé "Snažíme sa spolupracovať s neziskovými organizáciami". Na druhej strane, čo viac môžte v takej situácii na takomto mieste robiť? Tiež bolo povedané, že 85% "zberačov" v celom meste tvoria ženy, a "druhá veľká skupina" sú deti. Skúsila som si to predstaviť - matky s deťmi, ktoré sa snažia zarobiť na živobytie preberaním odpadu. Keď potom vidíte miesta, kde títo ľudia žijú - rozbahnené ulice lemované v lepšom prípade príbytkami z vlnitého plechu, prikrytými igelitom, a plné detí najmladšieho veku, dostanete pekný obraz toho, aké vzdelanie asi tieto deti majú a aká budúcnosť ich ešte čaká.

Aby som to teda zhnula: Mumbai so svojími 20 miliónmi obyvateľov vyprodukuje denne 3,5 milióna kíl odpadu. A potom je tu jedna spoločnosť, svojím charakterom viac neziskovka než klasická firma, ktorá sa snaží 16-tim z 9 miliónov obyvateľov slumov poskytnúť trochu lepšie finančné podmienky a ktorá z tohto množstva dokáže mesačne zrecyklovať 20 ton. Niektorí z vás možno poviete, že je to kvapka v mori, ktorá nemá šancu čokoľvek na celkovej situácii zmeniť. No práve v meste ako je toto a v krajine, kde zlyhali všetky veľké rozvojové stratégie, si človek skôr uvedomí, že niekedy sa možno more skladá práve z takýchto kvapiek...