Jaipur, 16.08.2013, piatok - deň 71.

 Z Agry sme vyrazili podvečer do nášho ďalšieho cieľa, hlavného mesta štátu Rajastán - Jaipuru. Pred príchodom do mesta sme si "užili" večernú 5-hodinovú cestu vlakom, ktorá nebola zďaleka tak pohodlná a príjemná ako predchádzajúca. Indické vlaky tvoria veľmi dlhé súpravy vozňov, vo vnútri s jednoduchými čiastočne skladacími lavicami s koženými poťahmi, šikovne prispôsobenými na sedenie i ležanie. Turisti si ich veľmi chvália, pretože ako kompromis medzi cenou a kvalitou sú naozaj najlepší spôsob cestovania po krajine na dlhé vzdialenosti. I tie lôžkové sú na naše pomery neskutočne lacné, takže napríklad 16-hodinová cesta vás vyjde na približne 500 rupií. Problémom je, že diaľkové linky sú veľmi obľúbené a takmer vždy vypredané. Lístky si preto musíte kupovať buď veľmi skoro, často i mesiac vopred, alebo čakať deň pred odchodom ráno na stanici na predaj miesteniek, ktoré neboli uvoľnené do predbežnej rezervácie. Pokiaľ máte zahraničné turistické víza, môžte si uplatniť nárok na tzv. "foreigner's quota", špeciálne lístky určené pre turistov. Kvóta sa však na nás so študentskými vízami nevzťahuje. Keďže v Indii sa cestuje na úplne iné vzdialenosti než u nás, vlaky väčšinou premávajú v noci a dá sa v nich s menšími problémami vyspať. Odmyslela som si teda, že lavice od výroby pravdepodobne nikto nečistil, zabalila som sa do bavlnenej vložky do spacáku, veľmi praktického kusu vybavenia, ktorý mi odporučili kamaráti pred odchodom, natrela na seba po predchádzajúcom opaľovacom kréme repelent, použila dezinfekciu na ruky, prestalo mi vadiť teplo, štebotajúci spolucestujúci, zapnuté ventilátory takmer rovno vedľa hlavy, občasný príšerný zápach zvonku, a podarilo sa mi zaspať.

Mestský palác v Jaipure.

Vlakom sme teda dorazili vo štvrtok večer do Jaipuru. Ubytovali sme sa v krásnom hoteli a na druhý deň ráno zahájili okružnú jazdu mestom s dvoma dohodnutými šoférmi rikší. Jaipur je mesto úplne odlišné od predchádzajúceho Váránásí. Možno je to len dojem z konkrétnych mestských častí, ktoré sme zrovna navštívili, no Jaipur sa mi javil ako mesto rušné, živé, a istým spôsobom modernejšie. Ulice sú pomerne široké, čistejšie, a oproti iným dopravným prostriedkom a zvieratám po nich premáva omnoho viac áut. Prešli sme si ulicu hlavného bazáru v "pink city" - ružovom, ale v skutočnosti oranžovom meste, a zamierili ku kráľovskému mestskému palácu. Strávili sme v ňom dve príjemné hodiny, palác bol pre nás Európanov architektonicky zaujímavý, no nevyznačoval sa ničím konkrétne pozoruhodným. Mňa v ňom najviac zaujali  obrovské strieborné nádoby vystavené v múzeu.

Nádvorie mestského paláca.

Z paláca sme zamierili do neďalekej dediny, či skôr ešte mestskej časti, za slonami. Ako turistickú atrakciu tu prevádzkujú 20-minútovú jazdu na slonoch. Pôvodne som mala v pláne jazdu si vyskúšať, no keď som zvieratá videla, celkom ma prešla chuť. V niečom ako provizórna stajňa, vlastne len otvorený prístrešok so strechou, boli za nohy priviazané štyri slony, otočené smerom k prázdnej stene. Všimla som si, že obzvlášť jeden z nich mal celkom otrhané uši, a keď som sa na to spýtala, povedal mi chalan od obsluhy, že to je staré zranenie z džungle. A potom som si všimla, ako na nich chlapi nastupujú - spredu cez chobot, držiac sa za obrovské uši... Pohladkali sme si ich, vyfotili sme sa s nimi, a mohli sme si vybrať, na ktorom z nich sa chceme previesť. Chlapi doniesli kovové prepravky, ktoré priviazali na dve zvieratá, a európski turisti nasadali. Prevádzka na mňa neurobila dobrý dojem a nemala som chuť platiť tejto organizácii, jazdu som teda odmietla. Sprevádzala som však sprievod cez dedinu ako Corinina fotografka a obe sme boli spokojné.

Pevnosť Amber neďaleko Jaipuru.

Zo slonej dediny sme vyrazili na ďalšiu pamätihodnosť mesta - pevnosť Amber. Indický štát Rajastán je slávny okrem iného svojími pevnosťami. Mnohé z nich sú obrovské, rozľahlé a skutočne nedobytné. Tá, ktorú sme navštívili, sa týčila na kopci za mestom a spĺňala všetky tieto charakteristiky. Najzaujímavejšou jej časťou bol chrám, ktorého časť bola vysadená zrkadlovými sklíčkami. Bolo to opäť zaujímavé miesto, avšak bez niečoho konkrétneho výnimočného.

Nakoniec sme zamierili na nákup ďalších suvenírov a večer som sa odvážila dať si indickú večeru v hoteli. Omáčka k syru "paneer" trochu pálila, no inak bola celkom chutná. Interiér hotela bol moc pekným a príjemným miestom a my sme boli radi, že nemusíme stráviť ďalšiu noc vo vlaku.

Kobry ako turistické atrakcie.

Časť Jaipuru z pevnosti Amber.