Dnes prispievam krátkym článkom o svadobnej
recepcii, ktorú som spomínala v predchádzajúcom príspevku.
Hneď na
začiatok musím uviesť, že celá táto akcia nebola vôbec natoľko
nezvyčajná, ako som so zvedavosťou a trochu i s obavami očakávala.
Podľa mojich nových kamarátov, s ktorými som šla z kampusu, to
vlastne vôbec nebola typická indická svatba. O mladej dvojici už
dosť vypovedá to, že obaja študujú doktoráty na "západných"
školách - on, Rahul, v Hamburgu a ona, Daksha, v Dilí a
zároveň niekde v USA. Ich svadobná recepcia sa tak viac než v
tradičnom indickom štýle konala v štýle tradičných západných
"večierkov". Veľká sála s ozdobenými stoličkami a
pódiom, kde sedeli, väčšinu času vlastne stáli, mladomanželia.
Množstvo hostí prichádzalo a odchádzalo, bavili sa v neformánej
uvoľnenej atmosfére a sotva bolo možné spoznať, kto bol z rodiny
a kto kamarát. Veľký okruh kamarátov tvorili ľudia z
našej univerzity, kde obaja mladomanželia jednu dobu študovali. Stretla
som tam dokonca vyučujúceho, ktorého kurz mám zapísaný. Už
dlhšiu dobu som sa chystala požiadať ho o pomoc pri hľadaní
literatúry k mojej dizertačnej práci, a toto neformálne
stretnutie mi prišlo veľmi vhod.
To, že šlo
o indickú udalosť, najviac pripomínali farebné ženské sári a
kurty (no našli sa tam i dievčatá v omnoho menej slávnostných
tričkách, nohaviciach a sukniach a dokonca chalani v botaskách) a
fakt, že hoci sme boli pozvaní na piatu a prišli po pol šiestej,
vítala nás takmer prázdna sála a samotný program začal okolo
siedmej. Program pozostával z toho, že moderátor spomedzi
kamarátov povedal niekoľko viet v hidštine, mladomanželia
rozkrojili svadobný koláč a postavili sa na pódium, kde im
postupne prichádzali hostia gratulovať. Ja s Karanom, chalanom z
univerzity, sme deň pred svatbou kúpili veľkú ťažkú knihu,
fotografickú biografiu dr. Ambedkara, autora indickej ústavy a
jedného z najvýznamnejších indických štátnikov. Mladomanželia
sú intelektuálna dvojica a táto kniha i mne prišla ako vhodný
dar.
Po
gratuláciách som sa s nimi vyfotila, dala som si spolu s ostatnými
hosťami večeru, ktorá prekvapivo nebola veľmi pálivá, a po
celkovo troch hodinách strávených na svadbe sme sa so spolužiakmi
zo školy vydali naspäť do kampusu. Bola to zaujímavá udalosť a
som veľmi rada, že som sa jej mohla zúčastniť, no rozhodne to
nebola typická indická svadba. Je však možné, že moje liberálne
presvedčenie by si s tou tradičnou rozumelo omnoho menej.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára