 |
| Modré mesto s dominantou pevnosti. |
Poznámky k
prvej časti tohoto textu píšem na hojdačke strešnej terasy v
malom hosteli v Jodhpure. Miesto má úžasný výhľad na mestskú
pevnosť, čakám na objednané banánové palacinky s čokoládou a
ako kulisu vnímam naozajstnú britskú angličtinu dvoch anglických
turistov. Po celom dni strávenom cestovaním som rada, že mám
chvíľu voľno, a je mi moc fajn. Posledným cieľom mojej cesty je
rajastánske mesto Jodhpur, kam som vyrazila v sobotu ráno, aby som
sa neskôr stretla sa so Zdenkou a našimi chalanmi.
Dnešným nemilým ranným
prekvapením bola Corina, ktorá sa rozhodla v Jaipure ukončiť cestu
a letieť späť do Mumbaja zo zdravotných dôvodov. Očná alergia či infekcia sa
jej zhoršovala posledných pár dní a dnes ráno vyzerala naozaj
zle. A keďže Španieli odchádzali do Dilí a domov do Madridu,
znamenalo to, že časť cesty do Jodhpuru som musela prejsť sama.
Stretla som predtým minimálne dve Európanky, ktoré cestovali po
Indii samé, no predsa som sa necítila úplne pohodlne. Keďže však
jediná iná možnosť bola vrátiť sa s Corinou do Mumbaja,
vyrazila som so Španielmi vlakom do mesta Ajmer, kde som sa na obed
odpojila, nechala sa zaviesť na autobusovú stanicu a prvou miestnou
linkou odišla do Jodhpuru. Ajmer je podobné turistické miesto a
necítila som sa v ňom nejako obzvlášť nebezpečne. Miestny autobus
šiel pár minút po tom, ako som si kúpila lístok, a na rozdiel od drahej
klimatizovanej expresnej linky, ktorá medzi oboma mestami premávala,
zastavoval tento spoj vo viacerých mestách a mestečkách. Na niektorých úsekoch cesty bol preplnený, hlavne študentmi. Bolo v
ňom teplo a sedačky neboli nijak obzvlášť pohodlné, no stretla
som tam chalana, ktorý mi pomohol s orientáciou k rezervovanému
hostelu. S vybitým mobilom bez kreditu, jediné, čo som si pamätala,
bolo meno hostelu a nepresný názov ulice, kde sa mal nachádzať.
Môj spolucestujúci obvolal svojich známych i zákaznícku
infolinku, a podarilo sa mu získať presnú adresu i s telefónnym
číslom na recepciu. Dozvedela som sa, že chalan pracuje na
obchodnom oddelení indickej pobočky nejakej americkej firmy a je presne jeden z tých vzdelaných a perspektívnych mladých ľudí,
ktorých by India rada falošne vydávala za väčšinovú a
reprezentatívnu časť spoločnosti.
 |
| Pevnosť Megrangarh. |
Hotel sa
ukázal pekný a pohodlný, a ja som si v ňom po predchádzajúcich
dňoch celkom oddýchla. V nedeľu doobeda dorazili Štěpán, Jakub
a Zdenka, porozprávali sme si zážitky z dvoch rozdielnych ciest
(ich výprava do Jodhpuru smerovala od pevnosti Chittorgarh cez mesto
Udaipur), chalani za pomoci hotelového personálu vyhnali vo svojej
izbe zpod postele malú krysu, a podvečer, keď prestalo páliť
najsilnejšie slnko, sme sa vydali do mesta.
 |
| Tržnica a hlavné námestie v starom meste. |
Jodhpur je
zasa iné mesto než dve predchádzajúce. Jeho centrum zdobí vysoká
veža s hodinami, okolo ktorej sa rozprestiera malé námestie. Celé
miesto pripomína stredovekú tržnicu - predávajú sa tu farebné
oblečenia, zelenina a koreniny, a v dobe, keď sme tu boli my,
postávalo v strede námestia pri hodinovej veži niekoľko kráv.
Rikše, motorky a spústa ľudí dotvárajú atmosféru typického
indického organizovaného chaosu. Od hlavného námestia sa tiahnu
úzke uličky, ktoré postupne stúpajú na svahy pevnosti. Turistov
je tu pomerne málo, a nám sa naskytá nádherný pohľad na malé modré domčeky pripomínajúce scenérie južného Talianska.
Najväčším paradoxom tohto miesta sú všadeprítomné zapáchajúce
kopy odpadu, ktoré kazia inak idylický dojem.
 |
| Vchod do pevnosti. Autor: Jakub |
V pondelok,
posledný deň výletu, sme sa vydali na pevnosť Mehrangarh. Týčila
sa nad mestom, obrovská, vysoká a nedobytná, ako zhmotnený
(Štěpánovými slovami) "sen každého malého chlapca."
Strávili sme na nej najteplejšie hodiny dňa, no väčšina
prehliadky bola našťastie v jej útrobách premenených na múzeum.
Vo vnútri pevnosti sa nachádzajú prezdobené komnaty bývalých
rajastánskych panovníkov plné vojenských a iných artefaktov, a z
okien je nádherný výhľad na celé mesto rozprestierajúce sa pod
hradbami. Okrem zahraničných turistov sme tu stretli množstvo
zaujímavých indických návštevníkov - početné široké rodiny
s deťmi a ženami v extrémne farebných a nazdobených sárí,
ovešanými náramkami a náušnicami, aké v Mumbaji sotva uvidíte.
Usúdili sme, že pôjde zrejme o slávnostné obleky miestnych ľudí
na rodinnom výlete. Po prehliadke múzea sme si šli pozrieť hradby
a vyfotiť modré mesto. Táto prezývka Jodhpuru právom patrí,
keďže mnoho jeho domčekov natlačených na sebe je natretých
rovnakou modrou farbou. Z výšky hradieb je to opäť nádherný
pohľad. Na druhú stranu od mesta sa rozprestiera holá krajina,
miestami s vyčnievajúcimi pahorkami, na ktorých sú postavené
obranné pevnosti či telekomunikačné veže. Vnútrozemie Rajastánu tvorí
púšť a jej okrajové časti, v tomto ročnom období posiate
nevysokou zelenou vegetáciou, vidieť aj pri pohľade z pevnosti.
Ktovie, možno jeden z našich ďalších menších výletov bude
smerovať práve tam.
Jodhpur sme
opustili pred siedmou hodinou večer a po celonočnej ceste vlakom
sme dorazili pred obedom do Mumbaja. Privítal nás známy zápach
mesta a spolužiaci oznamujúci nám dátum najbližšieho testu.
Výlet sa nám však vydaril a verím, že si ho, na iných
zaujímavých miestach Indie, na budúci mesiac zopakujeme.
 |
| Tradičné rajastánske umenie v múzeu. Autor: Jakub |
 |
| Pohľad na mesto z hradieb pevnosti. |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára