Do turistickej Goy, prvého cieľa nášho výletu, sme dorazili nočným vlakom v piatok ráno. Večer predtým sme sa odsťahovali z bytu v kampuse, rozlúčili sa so Sachinom, Corinou a švédskymi spolubývajúcimi a urobili posledné fotky z nášho trojmesačného prechodného domova. Neplánujeme sa tam vracať na žiadnu dlhšiu dobu, než bude potrebné kvôli papierom pri odchode. Podarilo sa mi zbaliť štyri plné tašky a batohy, ktoré nebudem na výlete potrebovať, a uložila som ich u našej bývalej spolubývajúcej a kamošky z Bhutánu Dechen. Radšej som nemyslela na to, ako to všetko neskôr dostanem do lietadla.
V piatok ráno sme teda vystúpili na vlakovej stanici v goanskom meste Madgaone a nechali sa zaviesť taxíkom priamo na pláž. Turistická Goa je maličký indický štát a na indické pomery celkom zvláštne miesto. V 16. storočí toto miesto obsadili Portugalci, ktorí chceli ovládnuť dobové námorné obchodné cesty. Napriek britskej koloniálnej správe v Indii tu Portugalci vládli s prestávkami asi štyri storočí a ich prítomnosť je viditeľná i v súčasnosti. Prvou zvláštnosťou miesta je katolícke kresťanstvo, ktoré je všadeprítomné a demonštruje sa tu na naše pomery veľmi výrazným spôsobom - kostolmi, nápismi Jesus a svӓtými obrazy na nezvyčajných miestach ako autobusy, obchody a pod. Okrem toho tu však je čisto (v Indii naozaj zvláštnosť), plážové reštaurácie sa neodlišujú od tých v južnej Európe a ponúkajú dobré európske jedlá, v autobusoch hrá typická letná discohudba a obchodov s alkoholom je tu viac než kdekoľvek inde. Liberálna a pohodová Goa je vraj tiež v sezóne miestom hipisákov, divokých párty a diskoték, kde sa dá zohnať bez vӓčších problémov rôzny nelegálny "tovar". Indická polícia však vraj, aspoň deklaratívne, zaujíma proti drogovému priemyslu a priekupníctvu tvrdý postoj a a konzumácia čohokoľvek nelegálneho môže turistov stáť nemalé nepríjemnosti.
Pláž Benaulim, kde sme strávili prvé tri dni, je nádherné miesto, a keďže sme tu mimo sezóny, máme ju v podstate celú pre seba. Tiahne sa desiatky či stovky metrov, pokrytá čistučkým jemným pieskom, ktorý sa pozvoľna zvažuje do mora. More je tu tiež čisté a jeho drobné plody - mušličky na piesku - dotvárajú atmosféru tropického raja, vysneného dovolenkového miesta mnohých turistov. Nám atmosféru kazilo akurát niekoľko miestnych Indov, ktorí sa nás snažili fotiť, ležiacich, či skor ležiace, na pláži. No a samozrejme teplo. Pláž je teraz v podstate bez turistov práve kvoli aktuálnemu počasiu. Sezóna tu začína v októbri, kedy sa pred zimou počasie ochladzuje, a trvá po celú zimu, približne do februára. Najrušnejšie obdobie tu je okolo vianoc. Teraz však práve skončili monzúny, ktoré ochladzovali vzduch a tlmili priame tropické slnko, je tu preto momentálne asi najteplejšie obdobie roka a cez obed je pláž nepoužiteľná. Slnko páli a my sme sa napriek silnému opaľovaciemu krému prvý deň - niekto viac a niekto menej, no predsa všetci - spálili. Až tu sme si uvedomili, že sa geograficky nachádzame takmer na úrovni Somálska či najjužnejších častí Saharskej púšte.
No napriek teplu sme si Benaulim užili, tak trochu detským spôsobom. Ja som lovila vlny a Jakub staval hrad. Ubytovanie sme našli rýchlo, v rodinnom dome neďaleko od mora. Privítala nás príjemná pani a poskytla nám dve podkrovné izby, ktoré majitelia šikovne prerobili na hosťovské. Miesto pripomínalo naše dediny, na malých uličkách pobiehali sliepky, psy a dokonca prasatá, pod stromami sa pásli kravy a z neďalekého rybníka, na ktorý sme mali výhľad z okna, sa ozývali typické zvuky letného večera vydávané jeho obyvateľmi. Pláž bola večer ponorená do tmy, s jediným svetlom pochádzajúcim z blízkej reštaurácie, a videli sme tu dokonca po prvýkrát v Indii hviezdy.
V sobotu sme si urobili malý výlet do neďalekého mesta Stará Goa, kam sme sa vydali na návštěvu miestnych známych kostolov. V porovnaní s indickou tradičnou architektúrou mi veľmi pripomínali domáce prostredie a nijako príliš ma nezaujali. Jeden z nich mal byť najvačším kostolom v Ázii a časť jeho interiéru bola prerobená na múzeum portugalskej kolonizácie. Mala som tu pocit, že miestni sú tu na svoju portugalskú minulosť istým spôsobom hrdí... No a v pondelok sme zašli na inú pláž menom Palolem, vzdialenú 30 kilometrov, no zároveň viac než hodinu cesty miestnymi autobusmi. Cesta na pláž, či už samotný pobyt na autobusovej stanici, bol zážitkom.
Indické autobusy, miestne i diaľkové, majú okrem vodiča i jedného či dvoch sprievodcov, ktorí predávajú lístky a dozerajú na to, aby cestujúci neprehliadli svoju zastávku. Niekedy, ako napríklad na stanici v Madgaone, sprievodcovia pracujú i ako "nadháňači", ako sme ich nazvali. Znamená to, že pred odchodom stoja pred autobusom a vyhlasujú nahlas meno cieľovej i ďalších doležitých zastávok. Nie že by to nebolo napísané na vývesnej tabuli na autobuse i na zastávke, no sprievodcova i tak, extrémne rýchlo a niekoľokrát za sebou vo viac-menej pravidelných intervaloch, zakričí do obecenstva zjednodušený cestovný poriadok linky. Na stanici v Madgaone sa tak niekedy naraz prekrikuje niekoľko sprievodcov a ak sa ako turista nachvíľu zastavíte na jednom mieste, ochvíľu je pri vás niekto, pýtajúc sa, kam chcete ísť. Sprievodca pokrikuje názvy zastávok i za jazdy z otvoreného okna autobusu, a zastavuje mimo zastávok okoloidúcim. Autobusy však jazdia rýchlo, takže neplánované zastávky cestu ani príliš nenatiahnu. Tak trochu Kocúrkovo, a pre mňa opӓť výraz indického organizovaného chaosu.
Jedným z takých autobusov sme sa teda v pondelok doviezli na pláž Palolem, ktorú príručka Lonely Planet označuje za snáď najkrajšie miesto v celej Goe. V porovnaní s dlhou a rovnou Benaulim to bol neveľký záliv lemovaný palmami, ktorý sme však opӓť mali skoro celý pre seba. Výhodou tejto pláže boli skalné kamene vyčnievajúce z piesku, do tieňa ktorých sa dalo schovať pred priamym páliacim slnkom. Inak to však bol už štvrtý deň na pláži, a pre mňa, ktorá nie som žiadnym nadšeným fanúšikom tohto typu turistiky, už Palolem nebola tak veľmi zaujímavá, ako by ju zrejme ocenili iní cestujúci. Tešila som sa na ďalších pár dní, na ktoré sme mali naplánovanú odbočku z pobrežia do vnútrozemského Hampi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára