Dnes v noci
som si trochu vyskúšala, ako dokážem znášať pocit hroziaceho
bezprostredného rizika. Už večer, keď som si líhala spať, som
sa necítila úplne najlepšie. Po celom dni v daždi a mokrom
oblečení, kedy som chvíľkami cítila nepríjemnú zimu, som si
ľahla asi okolo desiatej, dúfajúc, že pri hlasných rozhovoroch
prichádzajúcich z otvoreného okna sa mi snáď podarí zaspať.
Bohužiaľ spánok nechcel prísť a napriek tomu, že bolo stále
rovnaké teplo, mne bolo čoraz chladnejšie. Obliekla som si tričko
s rolákom ku krku a teplú mikinu a zabalila som sa do deky. Zdenka
s chalanmi pozerali vedľa film, ja som bola som sama v noci na izbe
a to nie je dobrá kombinácia. Spomenula som si, čo hovorila Silvia
- doktori vás tu na začiatku liečia dvoma spôsobmi - ak máš
zimnicu, môže to byť malária, ak nemáš, bude to niečo iné...
a mne bolo stále nejako chladno a zároveň teplo a pri sprchovaní
som si našla na nohe výrazne červený štípanec od komára...
Vstala som teda a o pol štvrtej (- internet našťastie fungoval -)
som sa pustila som do googlenia. Ok, príznaky malárie sa všeobecne podobajú na chrípku a patrí medzi ne
zimnica, teplota, niekedy bolesti svalov a žalúdočné problémy, a
mnohé iné. Záleží to od mnohých faktorov, ako sú odolnosť
organizmu, predchádzajúce užívanie antimalarík, typ nákazy.
Symptómy bývajú podobné chrípke, malária sa ale prejavuje sa po
8 - 30 dňoch od infikácie. Toto ma ukľudnilo - pred ôsmymi dňami
som tu predsa ešte nebola. V celom Mumbaji ochorelo minulý rok za 9
mesiacov niečo cez 15 000 ľudí - to predsa nie je, hovorím si, na
to, koľké milióny ich žijú v slumoch, tak závratné číslo;
musela by to byť veľká náhoda, aby som niečo dostala ja týždeň
po príchode. Ale predsa, dostala som sa na stránky miestnych novín,
ktoré písali o zvyšujúcom sa výskyte horúčky dengue a víruse
H1N1 v meste, všetko chorobách, o ktorých som doma vzdialene
počula, že tam niekde existujú a raz za čas na ne umierajú ľudia
i v našom "civilizovanom svete"... Poznala som môj
organizmus a vedela som, že presne takto reaguje na začínajúcu
chrípku, ale predsa - moja fantázia a nervozita už i niektoré z ďalších symptómov dopracovali. Musela som však
uvažovať triezvo, v kritických situáciách - a táto moja
ešte zďaleka nebola tak kritická - vám totiž nič iné nepomôže.
Podarilo sa mi nakoniec zaspať a zobudila som sa až na obed pred
pol 12-tou, či lepšie povedané, zobudila ma upratovacia služba. A
hoci stále mi bolo v mikine vzhľadom na okolitú teplotu podozrivo
príjemne, keď som si požičiavala od chalanov teplomer, cítila
som sa už omnoho lepšie. Francúzsky elektronický teplomer mi na
dvakrát nameral 36,7, takže som ho s úľavou vrátila a pár minút
na to mi začalo byť tradične teplo.
Zbytok nášho
"tímu" šiel potom na obed, ktorý ja však ešte stále
bojkotujem, takže som si zasa konečne uvarila niečo trochu
"tradičnejšie". Neverila by som dovtedy, aké chutné jedlo sa dá pripraviť zo zemiakov opekaných na masle po
pridaní cesnaku, soli a dvoch kusov rajčiny. Ten cesnak som tam
mohla dať neskôr, celkom mi zhorel, no človek ako ja sa najlepšie
učí na vlastných chybách...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára