Mumbai, 16.06.2013, nedeľa - deň desiaty

India moja milovaná... Snažím sa ju mať rada, naozaj. Snažím sa pozorovať bez predsudkov, byť zhovievavá a hlavne chápať... Chápať veci, ktoré mi doma prídu nepochopiteľné, o ktorých by som ešte pred odchodom neverila, že niekde na svete vôbec existujú. Snažím sa chápať a pochopiť a verím, že keď sa mi to podarí, začnem mať túto krajinu naozaj rada. Niekedy to však je pre mňa príliš veľké sústo. Niekedy mám pocit, že India sama mi hádže polená pod nohy.

Zúčastnili sme sa dnes premietania politického dokumentu radikálne - revolučného hnutia čerpajúceho inšpiráciu i názov od Mao Ce-Tunga. Už to samo mi prišlo zvláštne, nepredpokladla som, že tento človek, ku ktorému sa dnes nehlási už ani jeho rodná Čína, bude mať ešte v dnešnom svete reálny vážny ohlas. Považovala som za potrebné spýtať sa miestnej študentky, nakoľko názory producentov filmu vyjadrujú všeobecné presvedčenie indickej verejnosti, a podľa jej odpovede ide stále o menšinový názor.

Snažím sa však chápať a podľa istých faktov uvádzaných vo filme, o ktorých som čítala už skôr a ktoré preto považujem za pravdu viac než propagandu, má pôsobenie týchto "povstalcov" isté opodstatnenie. Guerillová jednotka v indickom vnútrozemí bojuje proti centrálnej vláde páchajúcej na domácom obyvateľstve niečo, čo by sme u nás v Európe nazvali zločiny proti ľudskosti, rovnako ako proti zahraničným ťažobným spoločnostiam, ktoré s vládnou pomocou a s odvolaním na kúzelné slovíčko "development" ("rozvoj") zabavujú domácemu kmeňovému obyvateľstvu pôdu, predstavujúcu ich tradičný a jediný zdroj obživy. (Tejto téme budem venovať omnoho viac priestoru neskôr.)

Po premietaní filmu sme mali s mojou švajčiarskou spolubývajúcou krátku debatu na tému komunizmu. A opäť som sa presvedčila, že India dokáže vždy prekvapiť. Silvia mi totiž rozprávala, ako na nejakom úrade zazrela na stene obraz Stalina. Úprimne, dostalo ma to. Ktovie prečo som o istých málo veciach z nášho "Západného" myslenia predpokladala, že sú - že musia byť - proste univerzálne... Áno, snažím sa rozumieť a chápať, ale moj slovensko - európsky mozog predsa len na niektoré veci zrejme zatiaľ nedostačuje. Ako sa môže akýkoľvek štát v dnešnej dobe otvorene hlásiť k odkazu tohoto maniakálneho psychopata??!